Cyklotúra úcty Trebišov – Hejce a späť, 9. ročník

Trebišovský cykloklub s podporou Mesta Trebišov zorganizoval 11. mája 2014 už 9. ročník cyklotúry úcty Trebišov – Hejce a späť. Akcia musela byť preložená zo štvrtka 8. mája na nedeľu z dôvodu nepriaznivého počasia. Hydrometeorologický Aladin neveštil ani na nedeľu ideálne podmienky, no všetci sme tajne dúfali, že zrážky od západu sa zastavia niekde pri Miškolci a Košiciach, že našu trasu stihneme absolvovať suchou nohou a suchou pneumatikou. 

Pred bývalým hotelom Tokaj sa asi vďaka strachu z dažďa zišlo len okolo 30 najskalnejších cyklistov. Zopár ďalších sme pribrali po trase. Všetci sme si týmto spôsobom chceli uctiť pamiatku 42 slovenských vojakov, ktorí pri návrate z vojenskej misie v Kosove, tesne pred pristátím tragicky zahynuli 19. januára 2006 blízko maďarskej obce Hejce. Od mája 2006 sa každoročne vydáva pelotón cyklistov k pamätníku našich vojakov v tejto obci.

Minulý ročník bol poznačený niekoľkými nepeknými pádmi a tak sme všetci jazdili tak, aby mal tento rok doktor čo najmenej práce. To sa darilo až do prudkej pravotočivej zákruty pri zjazde do Telkibánye, kde to však skončilo iba rozbitým bicyklom a prasknutou prilbou. Našťastie, nič vážnejšie sa už potom za celý deň nestalo.

Za Pálházou sme sa presvedčili, že aj SHMÚ sa môže mýliť. Silnejúci dážď nás sprevádzal cez Gönc až do Hejce. Ľudí v pelotóne postupne ubúdalo, cestujúcich v sprievodnom mikrobuse pribúdalo. Niekto pre poruchu, niekto pre drobné zranenie alebo nevoľnosť, niekto len pre doplnenie síl a energie.

V dedinke Hejce na pravé poludnie dážď ustal. Za zvukov zvona miestneho kostola sme si všetci položením venca úcty a prečítaním mien všetkých vojakov uctili ich pamiatku. Vďaka počasiu a premočenému oblečeniu bola tento rok spomienka kratšia, no aj tak stále dojemná a bolestivá.

Odmenou pre všetkých, ktorí to kvôli dažďu a vetru nevzdali, došli až do Hejce a vzdali úctu našim vojakom bolo to, že na spiatočnej ceste sa nám kvapky dažďa vyhýbali, postupne sme všetci obschli a tesne pred Trebišovom na nás vykuklo aj slniečko. Takmer všetci sme si pred horúcim a chutným guľášom a jedným pivkom, dopriali výnimočne aj niečo na zahriatie. Za ten športový výkon a výdrž v daždi sme si to naozaj zaslúžili.

Už tradične patrí poďakovanie Mestu Trebišov za finančnú podporu na sprievodný mikrobus a našim trebišovským dopravným policajtom, ktorí sa aj tento rok postarali o našu bezpečnosť počas plnej premávky na ceste k maďarskej hranici a pri návrate do Trebišova.

Foto: M. Gore, Ľ. Bulla