Nestačí adaptovať. Treba ozdravovať. Aj politický život!

Vo včerajších raňajších správach nás Slovenský rozhlas informoval, že už je najvyšší čas naše mestá adaptovať na klimatickú zmenu. Reprezentanti Slovenského hydrometeorologického ústavu, Ministerstva životného prostredia, mesta Bratislavy i Greenpeace svorne zvestovali, že treba prehrievané betóny a asfalty eliminovať zelenými strechami či zeleňou. Éterom sa tiež niesla správa, akým spôsobom Bratislava ide adaptovať sa na klimatickú zmenu. No veru šumne sa to počúvalo. Pre nezainteresovaného. Zainteresovaní však vedia, že všetky spomínané inštitúty, čo nám teraz pripomínajú, ako je dôležité chrániť klímu miest, ešte donedávna pri rôznych príležitostiach dehonestujúco zosmiešňovali, ba i hanlivo sa vyjadrovali presne o tom, čo teraz chvália. Kde nastal obrat? Priatelia v peniazoch! Tu je dôkaz.

Na úvod je treba nezainteresovanému čitateľovi pripomenúť, že pred 7-mymi rokmi na konferencii „Voda a klíma v Európe“ zverejnila obskúrna skupinka občanov Slovenskej i Českej republiky, štátom ani žiadnymi inými mecenášmi nepodporovaná, koncept „Voda pre ozdravovanie klímy“  (www.vodnaparadigma.sk). Všetko to, čo oficiálne inštitúcie platené z našich daní teraz velebia a pred tým hanili, tam je. Takto to už v tej krajinke chodí. Ako moja manželka, mi občas pripomínala zákon demokratického centralizmu: „Ten, kto preskočí dobu musí v kúte počkať!“. Mimochodom manželku vyhodili z košickej univerzity pred tromi rokmi. Dovolím si povedať preto to urobili, lebo je moja manželka.

A ako funguje princíp demokratického centralizmu, v ktorej rozhoduje ideológia a nie odbornosť?  Pre väčšiu zrozumiteľnosť uvádzam konkrétny príklad z praxe, ktorý sa v Slovenskej krajinke stal a o ktorom hovorí mediálna správa Slovenského rozhlasu. Vláda v roku 2011 rozhodla investovať časť finančných zdrojov z Nórskeho finančného mechanizmu do konkrétnych príkladov, ako ozdravovať klímu v našich mestách. Všetci boli nadšení z riešenia.

Niekoľko mesiacov po mojom odchode z Úradu vlády a návratu do združenia, ktoré som zakladal a ktoré viac ako 20 rokov rozvíja koncept ozdravovania klímy vodou (MVO Ľudia a voda), mesto Trebišov nás pozvalo k spolupráci riešiť problémy životného prostredia mesta. Z viacerých stretnutí vzišli návrhy, ktoré vyústili do programu „Trebišovské vody pre ľudí“, ktorého základným cieľom je, využívať dažďovú vodu na ozdravovanie klímy mesta. Mesto, ktoré sa nachádza na kosť vysušenej Východoslovenskej nížine to potrebuje ako soľ. Keď Úrad vlády vyhlásil verejnú výzvu na predkladanie projektov ozdravovania klímy miest mesto Trebišov sa rozhodlo uchádzať o finančnú podporu. Projekt predložili aj ďalšie tri mestá. Bratislava, Bardejov i Zvolen. A potom sa začali diať divné veci, ktoré trvajú doteraz.

Projekt mesta Trebišov vylúčili z administratívnych dôvodov. Správca programu identifikoval konflikt záujmov tým, že mestu Trebišov radilo MVO Ľudia a voda a ja som pracoval na Úrade vlády a že to je údajne konflikt záujmov. Mesto Trebišov ani ja sme nechápali, ako môže niekto vyhlásiť za konflikt záujmov, keď som do procesu vyhlasovania výzvy ani jej hodnotenia nemohol zasahovať. Na Úrade vlády som totiž skončil pracovať v marci 2012 a verejná výzva bola vyhlásená na jeseň 2012. Cez administratívnu kontrolu prešla Bratislava, Bardejov i Zvolen, mimochodom v týchto mestách vládnu SMERácki primátori. Jedine v Trebišove je nezávislý primátor.  Ono sa to tak zvykne robiť, že do vecného hodnotenia nepustíme tie projekty, ktoré nám ideologický nevyhovujú. Poznáme to, že? To ako keď podmienkou súťaže na výber dodávateľa operačných stolov pustíme len tie subjekty, ktoré nám dodajú také stoly, ktoré znesú váhu človeka nad 500 kilogramov.

Keďže som bol presvedčený o neférovej  hre priamo na Úrade vlády, dal som si tu námahu, aby som sa k projektom dostal. A na moje prekvapenie Trebišovský projekt bol predložený najkomplexnejšie. To, čo predložila Bratislava, bol ďaleko, ďaleko najslabší projekt. Veľa navrhovaných riešení neboli v súlade s výzvou. Bratislavský projekt zaostával s kvalitou nie len za Trebišovom, ale aj Bardejovom a Zvolenom. Keď sledujem mediálne výstupy Bratislavskej skupiny, ktorá sa točí okolo projektu, je jasné, že sú učenliví a maličkými krôčikmi sa približujú k celkovej myšlienke výzvy. Pravdepodobne aj po uzávierke výzvy sa doplňujú riešenia, ktoré pred uzávierkou tam neboli. Primátor Bratislavy sa nechal počuť, že Bratislave ani 2 mil. eur nestačí na projekt. Asi by mali prideliť všetky 4 mil. eur Ftáčnikovi, aby vyhral voľby v Bratislave. Veď je to mesto, strategické pre ideologický vplyv a na jeseň budú komunálne voľby, že?

Možno práve preto Úrad vlády čaká s uzavretím výzvy už viac ako rok. Bude čakať dovtedy, kým sa Bratislavskí experti doučia, čo iní už dávno majú za sebou? Nuž milý Trebišovčania, je mi ľúto. Predbehli ste dobu, musíte čakať v kúte, lebo taký je zákon demokratického centralizmu. A čo Bratislavčania? Skúste rozmýšľať o tom, že aj na ostatnom Slovensku žijú ľudia, ktorí snívajú, chodia s nápadmi, chcú riešiť svoje problémy i dostávať príležitosť. Ak ich nedostanú, verte, že príde čas, keď vám to v tej Bratislave prerastie všetko cez hlavu. Už samotný fakt, že hlavné mesto Slovenska pribrzdi nejaké vidiecke mestečko, ktoré má ambíciu skutočne ozdravovať klímu a nie len formálne ju adaptovať, si žiada stanoviť diagnózu, prečo je to tak. A navyše byť primátorom miest, ktoré vyhrajú súťaž len preto, že ich konkurenta vylúči organizátor zo súťaže, hovorí o zvláštnej politickej kultúre, ktorú z neznámych dôvodov akceptujeme. Nie čo mi to pripomína. Mne vedúcu úlohu strany v spoločnosti. Vám nie?

Ing. Michal Kravčík

Zdroj:

http://kravcik.blog.sme.sk/c/359952/nestaci-adaptovat-treba-ozdravovat-aj-politicky-zivot.html