Výstava ROBERT TAPPERT NE-MIESTA

Galéria Koniareň srdečne pozýva

 výstava potrvá do 14.5.2017

galéria Koniareň - priestor pre súčasné umenie 

(výmenník oproti Daňovému úradu) Trebišov 

Tlačová správa

Na začiatku výstavnej sezóny pripravila galéria Koniareň projekt s názvom Výtvarný seriál. Ide o spojenie výstav s workshopmi, prezentáciami a diskusiami s výtvarníkmi. Chceme tak sprostredkovať priame skúsenosti nadaných slovenských umelcov. V prvom dieli tohto seriálu sa predstaví fotograf Robert Tappert, ktorého tvorba v posledných rokoch vyhráva jednu prestížnu cenu za druhou. Ak radi fotíte, určite si to nenechajte ujsť. Robert porozpráva o princípoch svojej tvorby a prístupe k fotografovaniu. Nezabudnite si priniesť vlastné fotografie alebo celé portfóliá, veľmi rád Vám ich skonzultuje a možno poradí ako sa vo svojej tvorbe posunúť ďalej...

Robert Tappert (1983) študoval réžiu na VŠMU v Bratislave. Dlhodobo sa venuje dokumentárnej fotografii s výrazným výtvarným a konceptuálnym presahom. Dôraz pri tvorbe kladie na spoločensko-politické udalosti, fotografoval utečeneckú krízu v Srbsku, Maďarsku, udalosti na Ukrajine, dlhodobo vedie projekt fotografovania slovenských hraníc. Popri dokumentárnej tvorbe sa venuje aj divadelnej fotografii. Je držiteľom viacerých prestížnych ocenení (Paris Photo Prize 2016, The Andrei Stenin International Photo Contest, Czech Press Photo, Grand Prix Slovak Press Photo, Grand Prix na Bienále divadelnej fotografie). Má za sebou viacero výstav doma aj v zahraničí.

Na územie srbsko-maďarských hraníc Robert Tappert prišiel nie ako reportážny fotograf, ale ako tichý pozorovateľ. Občas s niekým nadviazal dialóg, zväčša však putoval sám, po stopách, ktoré zanechali iní. Nasledoval cesty vychodené na lúkach, dešifroval značky na konároch stromov, ktoré určovali smer. Prechádzal miestami často po tom, čo už ostatní odišli alebo sa vzďaľovali. Ostali po nich len prázdne scény, opustené kulisy. Aj preto sú fotografie pokojné, bez vizuálnych utečeneckých stereotypov - žiadne portréty anonymného davu či emocionálne vypäté situácie. Len čistý dokument, ktorý zaznamenáva, ale nehodnotí. Zábery, ktoré nútia pýtať sa, aký charakter vlastne majú miesta, ktoré v posledných rokoch formujú globálny politický diskurz? O čom hovoria pozostatky masového exodu? Tisíce ľudí putujú krajinami s históriou, oni sami sa však tej svojej zbavujú. Kráčajú po územiach s jasnou geografickou lokáciou, avšak pre nich je irelevantná. Iba sa ocitli niekde a na neurčitý čas. K týmto miestam nemajú žiaden vzťah a ani si ho nebudujú. Pre nich sú len provizórnymi tranzitnými stanicami, chladnými a neosobnými. Strácajú tu svoju identitu, pamäť, jazyk, majetok. Miesta sú tak pre nich ne-miestami.

Michaela Pašteková