100. výročie narodenia Štefana Boleslava Romana

100. výročie narodenia Štefana Boleslava Romana
(1921–1988)

Životná púť 16-ročného chlapca z malej dediny na východnom Slovensku do radov medzinárodne uznávaných priemyselných, hospodárskych, finančných, politických, cirkevných a kultúrnych dejateľov sa stala legendou.

Štefan B. Roman sa narodil 17. apríla 1921 vo Veľkom Ruskove pri Trebišove. V roku 1937 odišiel do Kanady. Spočiatku pracoval na farme, bol vojakom Kanadskej armády, neskôr pracoval ako robotník v automobilke. Svoje schopnosti, mimoriadnu inteligenciu, húževnatosť a vytrvalosť vedel v novom prostredí vhodne využiť. V roku 1945 začal obchodovať s banskými akciami. Prvý väčší úspech zaznamenal začiatkom 50. rokov, keď predal investíciu do Concord Mining Syndicate. Potom kúpil podiel v spoločnosti North Denison Mines, zanedlho prevzal kontrolu nad spoločnosťou a premenoval ju na Consolidated Denison Mines. Následný nákup koncesie na ťažbu v Elliot Lake katapultoval Š. Romana na vrcholné pozície globálneho ťažobného priemyslu. Spoločnosť Denison Mines Ltd. vlastnila najväčšie uránové bane na svete a Štefan Roman  dostal označenie Uranium King. Uránový kráľ sa stal multimilionárom. Jeho priemyselné, agrikultúrne a finančné spoločnosti v obchodnom svete začali nazývať Roman Empire (Romanovo impérium).

Štefan B. Roman sa už v mladosti stal aktívnym dejateľom a organizátorom spoločenského a kultúrneho života Slovákov v Kanade. Keď sa stal úspešným, svojím ekonomickým zázemím, prestížou, schopnosťami a medzinárodnými stykmi od Washingtonu po Vatikán mal všetky predpoklady predstaviť svetu tzv. slovenskú otázku. Z jeho iniciatívy sa v roku 1970 na zhromaždení v New Yorku reprezentanti rozmanitých slovenských politických smerov a krajanských organizácií z celého sveta dohodli na založení spoločnej reprezentácie v zápase o štátnu samostatnosť a zaradenie Slovenska medzi demokratické národy. Svetový kongres Slovákov definitívne ustanovili na generálnom zhromaždení v roku 1971 v kanadskom Toronte. Štefan Boleslav Roman bol jeho predsedom od založenia až do roku 1988. Štefan Roman bol významným podporovateľom a donátorom slovenskej kultúry, umelcov a športovcov v Kanade.

V duchovnom erbe Š. B. Romana mal svoje miesto aj symbol gréckokatolíckej cirkvi. Jeho zásluhou založili Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme.  V roku 1968 sa zaslúžil o obnovenie tejto, dovtedy v Československu zakázanej, cirkvi. Pričinil sa o zriadenie Slovenskej cirkevnej provincie, ale aj o vznik Eparchie sv. Cyrila a Metoda pre Slovákov byzantského obradu v Toronte. Na svojich pozemkoch v Markhame dal postaviť monumentálnu Katedrálu Premenenia Pána podľa Chrámu Ochrany Panny Márie v rodnom V. Ruskove. Š. B. Roman stavbu financoval, 15. septembra 1984 katedrálu posvätil pápež Ján Pavol II.

V roku 1963 pápež Ján XXIII. udelil Štefanovi Boleslavovi Romanovi Rad veliteľa rytierov sv. Gregora Veľkého. Pápež Pavol VI. ho vymenoval za laického delegáta na II. vatikánskom koncile. Š. B. Romanovi udelili tri čestné doktoráty – St. Francis University v Antigonish, University of Toronto a Laurentian University v Sudbury. V roku 1986 vyznamenali Š. B. Romana v Nemecku Európskou cenou Karola IV. Najvyššie kanadské vyznamenanie Order of Canada v deň svojich 67. narodenín už sám prevziať nemohol, umrel 25 dní pred touto udalosťou. Rok po smrti ho uviedli do Kanadskej banskej siene slávy – Canadian Mining Hall of Fame a stal sa aj laureátom Kanadskej obchodnej siene slávy – Canadian Business Hall of Fame.

Štefan Roman sa narodil pred 100 rokmi. Stal sa najznámejšou slovenskou osobnosťou na svetovej scéne, ale malé javisko ho neprijalo. Keď 23. marca 1988 prestalo biť jeho srdce, slovenský národ stratil veľkého bojovníka za slobodné a demokratické Slovensko.  Nedožil sa ani 67 rokov. 50 z nich žil v Kanade – a čo všetko dokázal. Opona v Československu sa zdvihla po nedokončenej Nežnej revolúcii 17. novembra 1989, len 604 dní po Romanovej smrti. Odvtedy uplynulo už vyše 30 rokov. Slovensko i stredná Európa sa otvorili. Mestá i dediny skrásneli. Žiaľ, naplnili sa aj Romanove prorocké slová a vážne obavy o skutočnú demokraciu a vnútorné vzťahy. Ale viem, že ak by sa bol Štefan Boleslav Roman dožil splnenia svojich snov, všeličo by bolo na Slovensku inak. No teraz o tom možno už ledaže snívať. Pretože neraz sa s podivením zamýšľame, čo všetko, a prečo, sme v tomto štáte dopustili...

Slovensko si uctilo svojho velikána až v roku 1990. SNR mu udelila Národnú cenu Slovenskej republiky a v roku 1995 prezident Michal Kováč udelil Štefanovi B. Romanovi najvyššie štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam.

Štefan B. Roman s manželkou Betty Gardoňovou mali tri dcéry a štyroch synov. Poniektorí z nich neraz navštívili a naďalej navštevujú rodinu Romanových vo Veľkom Ruskove, Trebišov neobchádzajúc. Nakoniec, mladý Štefan chodil do niekdajšej Meštianskej školy na rohu ulíc M. Gorkého a M. R. Štefánika.

Práve pred štvrťstoročím, v deň 75. výročia narodenia, bolo to 17. apríla 1996, pripravil som v Trebišove výstavu a sympózium „Š. B. Roman - zakladateľ SKS“. V ten deň sa hlavné trebišovské Námestie osloboditeľov premenovalo na Námestie Štefana Boleslava Romana.

Na podujatí v Trebišove boli prítomné i dve Romanove dcéry Helena a Anička. Sympózium malo veľký ohlas, prišlo mnoho domácich i zahraničných osobností z kultúrneho a politického života, ale aj rodina z Veľkého Ruskova. Svojimi príspevkami sa na sympóziu zúčastnili aj viacerí priatelia a spolupracovníci Štefana Romana –  tajomník SKS reverend Dušan Tóth, prof. Jozef Rydlo, doc. František Vnuk, Monsignore Pavol Hnilica, Dr. Jozef Kirschbaum, Dr. Imrich Kružliak, pozdravný list poslal aj kardinál Jozef Tomko a mnohé ďalšie osobnosti z Európy, Austrálie, Severnej i Južnej Ameriky.

Žiaľ, podujatie sa stalo aj korisťou pre miestnych supov. Práve pre tých, ktorí pri posledných snahách nedovolili Štefanovi Romanovi vstúpiť na pôdu rodnej vlasti. Pre tých, ktorí nedovolili pripomenúť verejnosti výročia jeho úmrtia či narodenia. Ale aj pre tých, ktorí chceli zakázať, aby som na sympózium pozval prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. To sa im už nepodarilo, no znemožnili uviesť jeho meno na pozvánke sympózia. Taká bola doba, banda niektorých politických strán tu v tom čase bezočivo panovala.

Keď sa však supy a dravce nedočkali očakávaných darov, slávna a fascinujúca osobnosť ich prestala zaujímať. Štefana Romana v Trebišove pripomínala len nenápadná tabuľka s jeho menom na ošarpanej budove. Žiaľ, už mnoho rokov námestie vzhľadom na svoj stav je nehodné pomenovania po takomto velikánovi. Potešiteľné však je, že vďaka primátorovi Marekovi Čižmárovi sa vonkajšok niekdajšieho Domu osvety vynikajúcim spôsobom upravil, no a verme, že obnova námestia bude naďalej pokračovať.

Teší ma ale, že teraz, pri stom výročí narodenia Štefana Boleslava Romana, ale aj pri 50. výročí definitívneho ustanovenia Svetového kongresu Slovákov, na môj podnet (PhDr. Ján Chovanec, PhD.) Národná banka Slovenska vydala limitovanú pamätnú edíciu slovenských euromincí 2021 s medailou Štefana Romana a Slovenská pošta zas vydala poštovú známku s námetom jeho osobnosti.

Uvedenie poštovej známky sa po prvý raz v histórii koná v Trebišove. Na trebišovskej Pošte 1 je možnosť zakúpiť si poštové známky, ale od 16. do 23. apríla 2021 aj pamätný list a obálku prvého dňa. V tom čase sú listové zásielky pečiatkované príležitostnou pečiatkou.

Nuž a v deň 100. výročia narodenia Matica slovenská na YouTube sprístupnila aj nový životopisný historický filmový dokument „Štefan Boleslav Roman“. Pre záujemcov pripájame link: https://www.youtube.com/watch?v=1gKyjMAuIwg

autor: PhDr. Ján Chovanec, PhD.