Výstava fotografíí Dobrodružstvo s Bohom v Afrike
07.08.2014
Kedy: | 11. augusta - 19. septembra 2014 |
---|
Zemplínska knižnica v Trebišove Vás pozýva na výstavu fotografií
Dobrodružstvo s Bohom v Afrike,
ktorá zachytáva trojročné pôsobenie misijných pracovníčok
Emílie „Emi“ Bihariovej a Zuzany „Zuzi“ Ďuríkovej
v dedine Shelui v Tanzánii.
Emi Bihariova je autorkou „afrických“ fotografií, z ktorých výstava vznikla. Jej fotografie zobrazujú život domorodých ľudí, činnosť ich detí v miestnej škôlke, ktorú založili Emi a Zuzi spolu s miestnym kňazom Francisom, priebeh stavania školy či otvorenia zdravotnej ambulancie. „Bohu nie je nič nemožné“ – týmto heslom sa riadili misijné pracovníčky na svojom pôsobisku v zapadnutej dedinke Shelui v Tanzánii.
Na výstave, ktorá u nás v knižnici potrvá od 11. augusta do 19. septembra 2014, si môžete prezrieť približne päťdesiat farebných veľkoplošných fotografií s obsiahlym vysvetľujúcim textom, na ktorých je sprítomnený život miestnych obyvateľov pri práci i zábave. Výstava poukazuje aj na to, že i na zabudnutých miestach existuje nádej.
Na misiu do malej zapadnutej dedinky Shelui v centrálnej Tanzánii sa obe priateľky dostali v roku 2011 na pozvanie kňaza Francisa. Emília sa s ním spoznala pred 12 rokmi na kurze taliančiny v Ríme. Obe dobrovoľníčky rady cestujú a pozvanie na takéto dobrodružstvo v Afrike im bolo vhod. Pôvodne prišli iba na tri mesiace. Keď uvideli, čo všetko kňaz Francis pre tamojších obyvateľov robí, začali ho považovať za výnimočného človeka, realizátora božích plánov. Zistili však, že kňaz na všetko nestačí. Tamojšie deti pritom najviac potrebujú učiť sa angličtinu. V Tanzánii je totiž úradným jazykom okrem svahilčiny aj anglický jazyk. Bez toho, aby tamojší mladí ľudia ovládali angličtinu, sa nemôžu dostať do škôl, a to nielen na strednú či vysokú, ale ani na základnú. Preto sa dobrovoľníčky rozhodli predĺžiť si svoju misiu na neurčito. Dali výpovede v zamestnaní a vymenili pohodlnejší život v Bratislave za prácu v misii. Tri roky takto Emi a Zuzi, ako ich tam skrátene volajú, pomáhali nielen deťom, ale aj dospelým. Za podpory priateľov, známych aj neznámych ľudí postavili budovu materskej školy. Je v nej aj internetová kaviareň a spoločenská miestnosť. A potom sa pustili aj do stavby spomínanej základnej školy. Okrem toho za pomoci a podpory rektora bratislavskej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Vladimíra Krčméryho pomohli zriadiť aj zdravotné stredisko, kde teraz pracujú traja slovenskí lekári. Samé by všetko nezvládli a tak okrem finančných príspevkov od sponzorov im prišli na pomoc aj kamaráti z USA, Austrálie, ale hlavne zo Slovenska. V prvom roku mali takých dobrovoľníkov 15, neskôr ich bolo až 38.
Emília na Slovensku vyštudovala odbor Kultúrna antropológia a kamarátka Zuzana je inžinierka ekonómie. Preto obidve museli absolvovať štúdium a skúšky na tanzánijskej univerzite, aby získali pedagogický certifikát a mohli v Tanzánií vyučovať.