Výstavbu prvej etapy ranogotického nížinného vodného hradu (pravdepodobne obytná veža s opevnením) možno podľa výsledkov archeologických výskumov M. Slivku datovať do 12 . až 13. stor. Potvrdzujú to preskúmané zlomky úžitkovej keramiky, malá lampa s výlevkou a štyri ohniská vyvýšené asi 30 cm, nad úroveň podlahy. Plášťová polygonálna konštrukcia z kamenného základového muriva bola postavená v druhej etape výstavby hradu, začiatkom 14. storočia. Archeologický výskum potvrdil, že súčasne s opevnením bol na západnej strane vybudovaný aj ranogotický palác. Podľa úrovne podlahy hornej klenby možno predpokladať, že objekt mal tri podlažia. Na východnej strane hradného areálu bola vystavaná štvoruholníková vstupná veža a na nádvorí studňa obmurovaná kameňom s vnútorným priemerom 160 cm. Hrad mal vysoké a hrubé opevnenie ukončené cimburím s hradobnou ochodzou. Táto druhá etapa výstavby hradu bola realizovaná Filipom a Viliamom Drugethom v prvej polovici 14. storočia.
Ďalšou výstavbou nových predsunutých opevnení, vodných priekop a iných obranných prvkov hrad nadobudol za Peréniyovcov v 15. storočí podobu rozsiahlejšieho panského sídla.
Z pamiatok materiálnej kultúry boli najviac zastúpené keramické nálezy, mince z 15. - 17. storočia, ktoré potvrdzovali tranzitný obchod s Poľskom (poľské groše) Jána Kazimíra (1649 - 1668), uhorské strieborné mince, Vladislava I. a Mateja Korvína.
Z kovových výrobkov to boli klince, skoby, kramle a iné, remeselnícke nástroje, podkovy, zlomky zubadiel, pracka z postroja, malá ostroha s ozubeným kolieskom zo 16. a začiatku 17. storočia.
Niekoľko kusov hrotov a šípov s tulajkou možno datovať do 14. - 15. storočia. Kamenné gule rôzneho priemeru do pišťal, húfnic, tarasníc a iných zbraní boli na hrade značne zastúpené. Šperky, perla z mliečneho opálu a prstene boli dôkazom bohatstva hradných pánov. Zastúpené boli aj kostené podložky do saní a sklenené výrobky (fľaše, fľaštičky zo 16. - 17. storočia, úlomky tabuľového skla, okenné terče a iné).
Z archeologických pamiatok získaných výskumom je cenný najmä súbor kachliarskej keramiky, ktorý tvoria komorové, miskovité, nárožné, korýtkové a cibuľovité kachlice z 15. a 16. storočia. Sú to svojrázne umelecké diela s rastlinnými zvieracími, heraldickými, architektonickými a svetskými motívmi. Časť z týchto kachlíc je v zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Trebišove.
